osoba

stratila som, neviem vratit, ten bolesti plny rok, odpusti ze som dovolila, a urobila s tebou krok, ten co zmaril-znicil obe, alebo skor pretvoril, po tej neuveritelnej dobe, obom srdcia zamoril, hladi na mna iny clovek, ked ti pozriem do oci, nech sa snazym akokolvek, v zlo sa to vzdy otoci, mozno presne tak to ma bit, osud vsetko vziat mi mal, do srdca sa mi stihla vrit, vsetka bolest ako chmar, chmar-ta jazva hlboka je, zmyznut uz vsak nieje kam, uz len dusa sa zachveje, pri spomienkach ktore mam, novy zivot, novy clovek, novy zaciatok, no nech sa snazym akokolvek, nezvladnem sama ten skok, nieje nik co pomohol by, zabudnut a vratit spet, uz len hladim do oblohy, darmo kricat na bolest odlet!