osoba

plavajuc tmavou oblohou skrivajuc sa v prectavach pred pravdou ubohou co leziac place na marach place a smeje sa moj osud vyriekne srdce co chveje sa v bolesti zanikne dusa ho nechrani pomali zatrati nesuc ho na dlani v smrt sa hned obrati co slova zamlcia co piesen nepovie to oci vykricia a dotyk onemie plavajuc temnotou plaziac sa ku cielu tuziac byt zavodou nepoznat svoju mieru nevidiet bolesti co v pozadi zostanu koli jednej hluposti vsetci na mna zabudnu...